História

História

     Podľa dostupných informácii sa obyvatelia našej malej  obce rozhodli už v roku 1926  vybudovať si vlastný kostol. Obec patrila  pod farnosť  Košická Nová Ves a  veriaci kostol navštevovali pešo cez les  do vzdialenosti asi 5  kilometrov.

    Nezachovalo sa veľa záznamov o stavbe kostola, aj pamätníci už postupne vymierajú a tak vieme len o skutočnosti, že z mozoľov a odriekania našich starých rodičov bola postavená skôr malá kaplnka, ako kostol.  Avšak kapacitne vyhovoval vtedajšiemu rímsko-katolíckemu spoločenstvu, ktoré bolo v evanjelickej a  kalvínskej obci v menšine,  tvorila ho tá  chudobnejšia časť obyvateľov.

      Iniciatíva ku stavbe kostola vyšla od vtedajšieho duchovného správcu  farnosti Košická Nová Ves -  pamätníci si spomínajú že sa volal vdp. Balog. Do farnosti Košická Nová Ves patrila aj obec Hrašovík a vtedy sa jej obyvatelia  veľkou mierou pričinili svojimi finančnými príspevkami  pri stavbe beniakovského kostola.  Paradoxom bolo, že po jeho dokončení sa filiálka Beniakovce priradila k farnosti Budimír a tak veriaci z Hrašovíka nevyužívali kostol tak, ako bolo zámerom vtedajšieho duchovného správcu farnosti.  Nesmierne obete však  museli prinášať najmä  domáci veriaci, aby sa stavba úspešne dokončila. Najviac prispeli lepšie situované katolícke rodiny: Babjakova,  Kmecova ,  Harčárova,  Mattova ,  Hrabovecka,  aj rodiny zmiešané : Makóova a to finančne   aj materiálne.  Tí  čo mali majetku menej , pomáhali svojimi pracovitými rukami.

     Nemáme zdokumentovanú ani jeho pôvodnú podobu, starším veriacim  sa vybavuje len jeho skromné zariadenie , malý drevený chór, na ktorom mohli muži stáť len v jednom rade a tiež veľmi ticho znejúce  staručké harmónium. V kostole chýbalo schodište a na chór sa stúpalo z priestorov kostola po širokom drevenom rebríku.

     V ďalších rokoch sa kostol niekoľkokrát opravoval. 

     Veľké poškodenie strešnej krytiny a popraskanie kostola spôsobila tlaková vlna spôsobená vyhodením železobetónového  mosta  cez rieku Torysu pri ústupe nemeckých vojsk v roku 1945  – tu sa musel kostol prvý raz opraviť.

     Pri jeho ďalšej  oprave sa  vybudovalo nové schodište z vonkajšej strany, ktoré bolo nekryté.  Až v ďalších rokoch bolo zakryté plechom a  taktiež bol rozšírený chór tak, aby mohol pojať viac mužov.

Upravil sa  vchod do sakristie, ktorý bol pôvodne orientovaný zo severnej strany. Tu sa  urobila orientácia vchodu na južnú stranu , pribudovalo sa kryté schodište a chodník ku vchodu.  Zakúpil sa tiež nový organ, ktorý sa používa dodnes, vymenil sa staručký klasický oltár za drevený  obetný stôl a ambonu.

     V roku 1984 za pôsobenia vdp. Kendru  sa uskutočnila  posledná oprava kostola a to :  obmurovanie vchodu na chór ,  výmena pôvodných okien a nové vymaľovanie . Interiér bol skrášlený  stropnými maľbami, ktoré vytvoril maliar  Milan Havrila.