Konsekrácia kostola

3. júl 2011  bol pre nás dňom s veľkým „D“ –  naše trojročné úsilie bolo zavŕšené,  v túto nedeľu sa konsekrácia nášho prebudovaného kostola uskutočnila.

Celá slávnosť sa začala mimo priestorov kostola – schádzali sme sa pred budovou obecného úradu. Spolu s nami sa zišlo množstvo ľudí, ktorí chceli túto udalosť s nami  radostne a dôstojne osláviť.

Našim najvzácnejším hosťom bol Mons. Stanislav Stolárik – pomocný biskup našej diecézy, ktorý osobne viedol procesiu veriacich do kostola. Chrám bol k tejto významnej udalosti pekne vyzdobený,  vo farbách bielej a červenej. Celý priebeh procesie sprevádzal hlahol zvonov, aby aj oni zvýraznili tento historický okamih.  

Pri uzamknutých vchodových dverách očakávali pána biskupa zástupcovia farskej rady a po príhovore p. Pavla Papcuna , ktorý vzácneho hosťa privítal, sme mu prostredníctvom p. Petra Papcuna odovzdali symbolický kľúč od kostola a požiadali o jeho posvätenie. Pán biskup odomkol kostolné dvere, kostol sa naplnil veriacimi do posledného miestečka a slávnostná svätá omša sa začala.

V jej úvode bol nový oltár, múry i všetci prítomní pokropení svätenou vodou,  pán biskup požehnal i lekcionár, z ktorého sa čítalo Božie slovo. Prvé evanjelium v obnovenom kostole prečítal náš rodák vdp. Ladislav Arvai.  Po ňom sa ujal slova náš pán dekan Michal Tkáč,  privítal vzácnych hostí :  pána biskupa, bratov kňazov rímskeho i východného obradu i zástupcov reformovaných cirkví,  starostu obce i všetkých ostatných milých hostí. Priblížil v skratke históriu prestavby aj s vyčíslením nákladov na prestavbu.

Po ňom prehovoril k nám pán biskup, ktorý pozdravil všetkých zhromaždených veriacich a ocenil úsilie miestnych veriacich , ktorí toto dielo za cenu nemalých obetí vytvorili.

Obrad konsekrácie pokračoval litániami ku všetkým svätým a po modlitbe  nastala očakávaná chvíľa pomazania oltára aj konsekračných krížov  olejom – krizmou a ich incenzovania kadidlom.

Členovia farskej rady následne zakryli oltár plachtou a priniesli sviece, ktoré pán dekan zapálil. Pán biskup potom pokračoval v slávení svätej omše.

Po svätom prijímaní, aby bolo všetko ako má byť, ešte jeden podpis otca arcibiskupa bol dôležitý a to v konsekračnej listine. Tú podpísal aj náš duchovný otec a zástupcovia farskej rady p. Imrich Andrejčák a p. Pavol Papcun st..

V závere svätej omše sa náš pán dekan ešte rozlúčil s našim pánom kaplánom Marekom Veľasom a poďakoval mu za službu v našej farnosti. Poďakoval aj všetkým , ktorí boli akokoľvek nápomocní pri prestavbe kostola: projektantovi, stavbyvedúcemu, firmám a  sponzorom, starostom i všetkým veriacim za podporu tohto diela.

Člen farskej rady p. Marek Papcun sa v závere poďakoval úprimnými slovami pánu biskupovi, že nám náš nový chrám posvätil a požehnal. Tento zhromaždeným veriacim prečítal pozdrav otca arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera z odpustovej slávnosti z Levoče a pridal aj milé a povzbudivé slová na záver slávnosti konsekrácie. Vyjadril svoju veľkú radosť z účasti veľkého počtu detí a mládeže a vyslovil nádej, že aj v tomto našom kostolíku bude raz vysvätený nový kňaz z našej filiálky. Následne nám udelil  slávnostné požehnanie a po pápežskej hymne a slovenskej hymne pre chrám sa slávnosť skončila.

Potom boli naši milí hostia  pozvaní do miestneho  kultúrneho domu k bielemu stolu. Skromné pohostenie bolo pripravené  pričinením všetkých našich veriacich, ktorí prispeli prácou i zabezpečením surovín na prípravu sviatočného obeda.

Čo na záver ....

Chceme vysloviť veľkú vďaku nášmu duchovnému otcovi  ThLic. Michalovi Tkáčovi za to, že to s nami vydržal, že jeho úsilie nebolo márne. Jeho meno sa navždy bude spájať s rekonštrukciou nášho kostola.

Je pravda, že máme radosť. Nie je to pýcha! Je to taká zdravá hrdosť, že sme aj my, Beniakovčania  dokázali postaviť veľkolepé dielo. A preto s veľkou pokorou vyslovujeme úprimné ďakujem všetkým ľuďom, ktorí prispeli, či pomohli akýmkoľvek spôsobom pri oprave kostola. Zároveň Vás všetkých vždy  radi privítame v našom kostole. Buďte vítaní!

„No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár
pred tvojím svätým chrámom.“
(Ž 5, 8)

V Beniakovciach, 3. júla 2011

Zapísala: Andrejčáková Monika